• Slow Food v číslach
• Pomaly verzus rýchlo
• Archa chutí
• Počul niekto o červenej krave?

Talian Carlo Petrini, rozhlasový novinár a kulinársky kritik, protestoval potom, čo sa o tom dozvedel priamo v historickej štvrti Ríma vedľa slávnych Španielskych schodov, proti založeniu McDonald's a vyjadril to vytvorením hnutia a kultúry Slow Food.

Nie je bezvýznamné, že práve na Apeninskom polostrove vyvolala neúprosná McDonaldizácia silné reakcie. Na jednej strane sú úrady Ríma hrdé na gigantický nárast turistov, ktorí prichádzajú do Večného mesta, na druhej strane obyvatelia a majitelia tradičných reštaurácií chcú, aby si Taliansko zachovalo svoju kulinársku identitu.

Slow Food v číslach

Dnes má hnutie približne 100 000 členov v viac ako 150 krajinách. V talianskom meste Bra pracuje asi 100 ľudí na podpore trendu Slow Food a približne 800 dobrovoľníkov po celom Taliansku, ktorí vedú miestne inštitúcie, nám pripomína, že Taliansko je krajina neoddeliteľne spojená s kvalitnými potravinami. Hnutie sa preslávilo svojou kampaňou na ochranu štyroch tradičných amerických plemien moriek nákupom 4 000 vajec  a chovom vyliahnutých kuriatok.

Pomaly verzus rýchlo

Jedným z najdôležitejších cieľov pomalého hnutia je vzdelávanie, návrat k autentickým jedlám, obnova zdravých, plnohodnotných jedál založených na produktoch najvyššej kvality pre domácu kuchyňu. Táto myšlienka je v priamom protiklade k fast food jedlám, ktoré sa rýchlo pripravujú, sú ľahko dostupné a vyznačujú sa vysokým obsahom nasýtených tukov, cukru, soli a zároveň sú kaloricky bohaté. Konzumácia takýchto jedál môže viesť k nadváhe, ochoreniam srdcovo-cievneho systému alebo pečene. Toto nie sú jediné rozdiely. Doménou fast foodu je aj jeho zlá ponuka jedál, ktorá sa bez ohľadu na zemepisnú šírku navzájom nelíši. Cieľom Slow Food je práve obnova biodiverzity. Alternatívne hnutie sa zasadzujе za zdravé jedlá, ktoré majú potešiť chuťové poháriky a zároveň sú prospešné pre zdravie.

Archa chutí

Na talianskom potravinárskom veľtrhu v blízkosti Turína, v Miláne alebo Parme si môžete sami pozrieť, ako zástupcovia talianskych plantáží, výrobcov alebo páleníc pekne hovoria o potravinách pri svojich stánkoch. Chválime domáce tagliatelle, polentu, carnaroli s hľuzovkami, toskánske olivy, balzamikový ocot z Modeny alebo citróny zo Sorrenta. Niet divu, že práve oni prišli s myšlienkou chrániť čoraz viac zabudnuté chute. Myšlienka nesie meno biblickej Noemovej archy. Tentoraz by ochrana nemala zahŕňať len svet fauny, ale aj svet flóry. Cieľom Archy chutí je obnova biodiverzity. Ukazuje sa, že v Európe 20. storočia až 75 % potravín jednoducho zmizlo. Percento zahŕňa rastliny aj dobytok.

Počul niekto o červenej krave?

Je ťažké očakávať, že každý z nás bude expertom na druhy prasiat, ale je veľkou kuriozitou, že hnutie Slow Food ochránilo červenú kravu, ktorá žije iba v Malopoľsku. Syr Oscypek, ktorý vyrábajú pastieri, môže tiež používať logo hnutia Slow Food, teda červenú slimáka. Po celom svete už bolo pokrytých stovky produktov, vrátane: svetoznámeho marockého arganového oleja, čilských sliepok, ktoré znášajú modré vajcia, slatko sliviek z Bosny a Hercegoviny, čierneho gaskoňského prasaťa z Francúzska alebo tibetského syra z jakového mlieka. Všetko pôsobí extrémne exoticky, ale ak arganový olej dosiahol takú kariéru, prečo by iné produkty nemali ani len náznak šance? Aj keď nezískajú zahraničné trhy, zostávajú miestnou atrakciou.

Boli to Taliani, ktorí sa postavili proti popularizácii Fast and Unified Food. Taliansky kuchár je umelec, v rýchlom občerstvení je všetko pevne stanovené, pravidlá, nevyžaduje sa chuťový zmysel, odkazy na jedálnu kultúru regiónu. Fast-Food burger chutí v Lime rovnako ako vo Varšave alebo Ríme. Talianske Slow Food sa snaží nezabudnúť na svoju kulinársku identitu, ktorá je neoddeliteľne spätá s históriou regiónu a jeho kultúrou.