Ako by mala vyzerať ekologická strava?
Obsah:
- Prečo majú súčasné metódy výroby potravín negatívny vplyv na životné prostredie?
- Ekologické stravovanie
Vedci, ktorí sú súčasťou EAT (Lancet Commission on Food, Planet, Health), vytvorili z obavy o blaho našej planéty, životného prostredia a nás samých „planetárnu diétu“ (Planetary Gesundheitsdiät). V dnešnej dobe, keď spotreba dosahuje najvyššiu úroveň v dejinách ľudstva, sa v vysoko rozvinutých spoločnostiach denne vyrába viac potravín a plytvá sa viac potravinami ako kedykoľvek predtým, zatiaľ čo 2 miliardy ľudí na svete trpia hladom a extrémnou podvýživou. Ďalšie 2 miliardy ľudí sú obézne.
Štúdie PROM (Program na racionalizáciu a zníženie potravinového odpadu) ukazujú, že túto množinu do roku 2030 nedokážeme znížiť na polovicu, ak ročne premrháme takmer 5 miliónov ton potravín (v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov). Odhady naznačujú, že dopyt po mäse by mohol v niekoľkých rokoch vzrásť až o 80 % v súlade s rastom populácie, ak sa súčasný systém chovu zvierat nezmení. Všetky tieto údaje ukazujú, aký neefektívny sa náš potravinový systém stal a že nastal čas, kedy musíme výrazne zmeniť naše súčasné stravovacie návyky, ak nám záleží na našom zdraví, našej planéte a budúcich generáciách. Ako ohrozuje súčasný model výroby potravín našu planétu?
Prečo majú súčasné metódy výroby potravín negatívny vplyv na životné prostredie?
Chov zvierat je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich klimatické zmeny. Je zodpovedný za emisie 7 gigaton ekvivalentu oxidu uhličitého ročne. To je viac, než vyprodukuje akákoľvek doprava. Chov zvierat je tiež zodpovedný za emisie metánu – plynu, ktorý má 26-krát väčší vplyv na otepľovanie klímy ako CO2 alebo oxidy dusíka, ale nielen to. Emisie CO2 sú priamo spojené s chovom samotným, ale aj s:
- Odlesňovanie plôch pre výrobu krmív
- energeticky náročná výroba hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sú potrebné na výrobu krmív pre hospodárske zvieratá,
- Používanie poľnohospodárskych strojov,
- Polné zavlažovanie,
- Vykurovanie miestnosti,
- Likvidácia zvieracích tiel
- Balenie (väčšinou z plastu),
- Skladovanie a distribúcia produktov,
- Preprava zvierat, často na dlhé vzdialenosti.
Aj poľnohospodárstvo prispieva k znečisteniu pôdy a okolitých povrchových vôd. Produkujú obrovské množstvá zvieracích výkalov – jedna farma môže vyprodukovať toľko výkalov ako mesto s 50 000 obyvateľmi. Okrem fekálií obsahuje poľnohospodárska odpadová voda aj environmentálne nebezpečné látky, ktoré sa používajú v procese výroby:
- Dusíkové zlúčeniny,
- Dezinfekčné prostriedky, pracie a deodorizačné prostriedky,
- Antibiotiká,
- Baktérie, vírusy a parazity,
- Amoniak,
- Formaldehyd,
- Peroxid vodíka,
- Chromát.
Na druhej strane rybie farmy spôsobujú znečistenie vody antibiotikami a pesticídmi. Okolo farmy sa hromadia zvieracie výkaly, ktoré znečisťujú okolitú pôdu. Znečisťujúce látky môžu dokonca preniknúť do vzdialených riek a morí. To však nie je všetko – znečistenie ovplyvňujú aj biologické výrobné odpady a samotný konečný produkt, teda mäso. Každý rok ľudia vyhodia ekvivalent 12 miliárd hospodárskych zvierat. Okrem toho chov zvierat spôsobuje znečistenie pôdy a vody aj vďaka pestovaniu krmiva, ktoré si vyžaduje intenzívne používanie hnojív a pesticídov.
Produkcia mäsa zaberá približne 70 % poľnohospodárskej pôdy. Pálenie a odlesňovanie lesov na pestovanie krmiva, ako aj pre samotné poľnohospodárske podniky vrátane ciest, budov alebo zásobovacích vedení, spôsobuje obrovské ekologické škody. Poskytovanie pôdy na pastviny pre dobytok a pestovanie krmiva je hlavným dôvodom odlesňovania amazonského pralesa. To prispieva okrem iného k:
- Otepľovanie klímy,
- Vyhynutie divokých druhov zvierat,
- Degradácia celých ekosystémov (lesy, lúky, mokrade),
- Schopnosť Zeme absorbovať CO2 klesá.
Rozširovanie intenzívneho chovu zvierat a monokultúrnej pestovania krmiva, umelé hnojenie a používanie pesticídov vedú k vymiznutiu mikroorganizmov, degradácii pôdy a desertifikácii krajiny. Intenzívny chov zvierat tiež prispieva k vymieraniu voľne žijúcich rastlín a živočíchov zničením ich prirodzených ekosystémov.
Divé zvieratá vymierajú, pretože lesy sa vyrubávajú a vypaľujú na pestovanie krmív, ryby sa lovia v priemyselnom meradle, prirodzené prostredie týchto zvierat je znečisťované. Zmenšovaním plochy prírodných ekosystémov počet divých zvierat systematicky klesá z roka na rok. Divé zvieratá tvoria v súčasnosti len 4 % z celkovej biomasy, zatiaľ čo hospodárske cicavce tvoria až 60 %. Zvyšných 36 % tvoria ľudia.
Ekologické stravovanie
Planétarni vedci _ Health Diet , teda planétna diéta, dospeli k jednoznačnému záveru, že len radikálne zníženie konzumácie červeného mäsa v západných civilizáciách môže mať pozitívny vplyv na naše zdravie aj na prírodné prostredie. Nejde pritom o úplné zrieknutie sa mäsa a iných živočíšnych produktov, ale o konzumáciu červeného mäsa približne raz týždenne, dvakrát týždenne ryby a pohár mlieka, kúsok masla, syra alebo iných mliečnych výrobkov – dokonca každý deň.
Na oplátku by sme mali konzumovať oveľa viac, až o 50 %, ovocia a zeleniny, najmä strukovín, semien a orechov, a ako v prípade červeného mäsa znížiť príjem cukru aspoň o polovicu. Takáto strava by nebola len ekologická, ale výrazne by prispela aj k zníženiu rizika civilizačných chorôb: obehového systému, srdca a cukrovky. Ďalší dôležitý faktor nesmieme zabudnúť – neplytvanie potravinami, ktoré vďaka hnutiam Zero- a Less-Waste získavajú čoraz väčšiu popularitu. Na zmenu spôsobu, akým rozmýšľame o potravinách, potrebujeme zmeny na globálnej úrovni, sociálnej, ekonomickej aj politickej.
Ako spoločnosť si musíme byť vedomí toho, že každé komerčné, priemyselné chovanie zvierat vo veľkom rozsahu prispieva k zhoršovaniu nášho planéty a celých ekosystémov. Riešením by mohlo byť rozhodujúce zníženie spotreby živočíšnych produktov, ako aj používanie mäsa z malých a kontrolovaných fariem, kde sú zvieratá chované v ekosystéme s viacerými druhmi, ktorý zahŕňa aj lesné oblasti, a z ktorého prípadný odpad, ktorý vzniká, môže prirodzené prostredie absorbovať a neutralizovať.
VÝBER VYDAVATEĽA
Ošúpané slnečnicové semienka 1 kg BIOGO
- €3,04
€3,57- €3,04
- Jednotková cena
- / za
Mandeln 1 kg BIOGO
- €11,69
€13,75- €11,69
- Jednotková cena
- / za
Vlašské orechy 800 g BIOGO
- €8,65
€10,18- €8,65
- Jednotková cena
- / za
Taška #changezbiogo Bavlna v.2
- €4,01
- €4,01
- Jednotková cena
- / za
OLÚPANÉ SLNEČNICOVÉ SEMIENKA BIO 1 KG BIOGO
- €4,44
€5,22- €4,44
- Jednotková cena
- / za
Ovsené vločky 800 g BIOGO
- €2,34
€2,76- €2,34
- Jednotková cena
- / za
Ungeschälte Buchweizengrütze 1 kg BIOGO
- €2,81
€3,31- €2,81
- Jednotková cena
- / za